• Peti

Čaro Medulinu


Človek by si myslel, že tento rok dovolenke pri mori odzvonilo. Opak je však pravdou a mne sa našťastie podarilo vychytať ten pravý čas a na chvíľu ujsť z tohto kolotoča, v ktorom sa točíme denno-denne. Pravdupovediac, nemohli sme spraviť nič lepšie. Aj keď nás obavy z tejto situácie, ktorá sa mení zo dňa na deň trošku prenasledovali, dali sme na svoj inštinkt, pozbierali všetku odvahu a vybrali sme sa do destinácie, ktorá je predpokladám všetkým Slovákom najbližšia a to – čuduj sa svet – do Chorvátska. Čo je lepší liek na každodenný stres a zhon ako obľúbené ,,Slovenské more“, slnko a balkánska kuchyňa ;). Aj keď by niekto povedal, že bože veď je to len Chorvátsko, bol som tam už miliónkrát, tam je to trápne, ja sa tam cítim ako doma a zbožňujem tam úplne všetko. Aj keď bola táto dovolenka o niečo kratšia ako zvyčajne, stihli sme všetko čo sme chceli (alebo čo som chcela ja ;)). Cesta tam na prekvapenie prebehla úplne hladko (až na malú kolónku v Ljubljane – keďže sme tadiaľ išli v stredu v špičke o 8.00 ráno), žiadne extra kontroly na hraničných priechodoch, maximálne skontrolovali EČV auta a prešli sme bez zastavenia. ID kontrolovali len na priechode medzi Slovinskom a Chorvátskom (mali sme aj vyplnené tlačivo, ktoré bolo pre túto cestu potrebné – ktoré ale nikto nekontroloval), tam sme si postáli tak max 10 minút a bolo vybavené. Keďže sme išli na Istriju prechádzali sme iba cez jednu ,,Cestarinu“ rozumej mýto :D, kde sme tiež nestáli ani minútu navyše. Náš cieľ bolo mestečko Medulin, 10 km od známej Puly, kde sme s pár prestávkami dorazili za cca 7 a pol hodiny (stáli sme viackrát ;)).

Musím povedať, keďže Istriju nemám moc prechodenú (vždy sa mi zdalo, že ,,tam hore“ bude zima :D), že ma veľmi milo prekvapila. Počasie bolo svetové, ubytovanie sme mali s raňajkami, čo si teda neviem vynachváliť, keďže som raňajkový fajnšmeker, apartmán bol krásny, čistý s dvoma terasami a v super lokalite (oproti cez cestu bol obchod, zmenáreň a aj pekáreň) a ešte aj s bazénom. Domáci p. Željko bol čiperný, usmiaty pán, ktorý bol ochotný a pomohol keď mohol ;). A dokonca vedel aj po anglicky :P. Ak by ste chceli ísť do Medulinu túto vilu určite odporúčam. Villa Anita, Brajdine 94-a, Medulin, email: anita.medulin@gmail.com , tč: 00385 (0)912338863. Za 4 noci pre 5 ľudí sme platili 460 €. Aj keď sme na pláž chodili autom (bolo to nanajvýš 5 minút), oplatilo sa! Pri hoteli Belvedere na pravej strane, bolo úžasne neplatené parkovisko a dokonca sa dalo vždy zaparkovať aj v tieni, aj keď občas to bolo ako labyrint, lebo heslo parkuj ako debil platí očividne na celom svete :D. Pláž bola od parkoviska asi 100 m, dali sa tu kúpiť lehátka aj slnečník (2 lehátka a slnečník 110 kuna na celý deň), ale samozrejme varianta uterák na kamene bola využitá tiež. Vstup do mora bol aj z pláže aj z móla, kamene dali trošku zabrať, ale nič čo by sme ako skúsení Slováci v Chorvátsku nezvládli. Spád bol tiež super, pre deti na kraji krásne plytké, ďalej sa dalo pekne zaplávať a bola tam dokonca obria nafukovačka, kde ste si za 20€ na deň aj oddýchli od detí. Teplota mora bola fantastická, ani žiletková, ani nepríjemne teplá. Samozrejme na pláži nechýbali ani ,,výletoví obchodníci“. My sme sa ale zlákať nedali. Hneď pred plážou bol aj príjemný bufet s kaviarňou, kde sme sa chodievali schovávať do tieňa a povzbudzovať domácou rakijou.

Celý deň na pláži o sebe dal vedieť v podobe vlčieho hladu, čiže večer sme chodili skúmať terén do útrob Medulinskych uličiek. Záťah dopadol úspešne a netrvalo dlho a našli sme útulnú, veľkú reštauráciu menom Mimoza, ktorá síce z vonku vyzerala ako dobre udržiavaná 50tnička, ale vnútri nechýbal milý a ochotný personál, ktorý ani trošku na domácom aperitíve nešetril. Trošku som vyspovedala kuchára, ktorý mi prezradil aj nejaké tie tajomstvá miestnej kuchyne. Všeobecná otázka čerstvosti rýb a morských plodov bola odhalená ;). Konkrétne v tejto reštaurácii si rybku (Orada, Branćin) môžete kľudne objednať, pretože ich pripravujú z čerstvých rýb z rybieho trhu, spotreba je najneskôr do druhého dňa od ich kúpy. Trošku horšie je to s morskými plodmi, ktoré sa pripravujú z mrazených zásob, ale tiež kupovaných na rybom trhu. Kuchár mi prezradil aj svoj recept na Ćevapi, ktorý doma určite skúsim a potom vám ho posuniem J. Aj keď asi nebudú také pravidelné, keďže v kuchyni v chorvátskej reštaurácii majú na to stroj, ale verím, že budú chutiť rovnako. Za týchto pár dní som sa snažila ochutnať všetko, čo k balkánskej kuchyni patrí, čiže od lignje na žaru, pržene lignje (kalamáre), crne (čierne) rizoto, pljeskavica, burek, rybky veľké či malé (girice), ajvar, rajčinová ryža, škampi (krevety), keďže u nás v Bratislave je rybí trh dosť vzácny, pôjdem v rámci tohto mesiaca na ,,lov“ do Viedne a pokúsim sa pripraviť čo bude v mojich silách. OD nášho milého domáceho som dokonca vydrankala aj recept na pravý domáci ajvar, takže už len zohnať dobré domáce papriky a ide sa na to! Dokonca som sa rozhodla, že skúsim viacero variánt, čiže budete sa mať na čo tešiť J.

Ďalšie naše kroky počas dovolenky viedli do Puly, kde sme samozrejme nemohli vynechať známy amfiteáter, pretože instagram nikdy nespí a takýto ,,unikát“ v albume nemohol chýbať ;). A to je vlastne to jediné čo sme z Puly videli, nie je sa čím chváliť :D. Tým myslím nás. Na odporúčanie sme išli vyskúšať reštauráciu/konobu BoccaPorta, ktorá je vraj preslávená výbornou chobotnicou. Tak sme nelenili a museli sme ísť ochutnať. Stôl si je dobré v tejto reštaurácii rezervovať, my sme mali šťastie a na voľný sme čakali cca 15 minút. Tradičná istrijska Konoba pôsobila príjemne, dokonca nám atmosféru spríjemňovala aj živá hudba. Na jedlo sme čakali iba chvíľku a to aj napriek tomu, že reštaurácia bola plná. Ceny boli trošku vyššie, ale nebola to katastrofa ;). Chobotnica bola spravená perfektne, akurát by som asi zvolila inú prílohu aj oblohu. Tie boli na môj vkus dosť neochutené. V závere však bola táto konoba dobrým rozhodnutím. Spravujú si pekne aj sociálne siete, čiže môžete kliknúť aj na ich IG @konoba_boccaporta

Čo by to bolo za dovolenku, keby sme si neprešli miestnu promenádu, nedali jadranskú zmrzlinu a nesadli do jedného z vysvietených barov. Na promenáde som prišla o nejaké tie kuny vďaka ruksaku s ušami, čo u nás doma nemohlo chýbať, cukrovej vate a zmrzline, ktorá mne osobne vôbec nechutila a bohužiaľ som ju celú zahodila. Inú som si ochutnať už netrúfla. Moja obľúbená pistáciová dostala v Chorvátsku nôž do chrbta ;). V jednom z barov na pláži, sme si dali náš obľúbený Long Island Ice Tea. Ako na každej správnej dovolenke, ani my sme sa nevyhli starým známym ,,plážovým inžinierom“, ktorí nahodili večerný look a zahájili takzvanú ,,galeb“ challenge (galeb-čajka), ktorej cieľom je získať čo najvyšší počet ,,ženských - chcela som napísať srdcí, ale – nohavičiek“. Našťastie sme využili všetkú eleganciu, ktorou sme ešte v ten večer disponovali a distingvovane ako dámy, sme sa upratali na náš apartmán, predsa už nie sme najmladšie a našej pleti spánok iba prospieva a keďže nás ďalší deň čakala cesta naspäť, museli sme telu aj mysli dopriať zaslúžený odpočinok :D.

Posledný deň samozrejme nemohla chýbať návšteva obchodu, kde som mala za úlohu (sama sebe som si dala) zohnať philo cesto! Po prebádaní chladených výrobkov a konzultácii s pani predavačkou som cesto našla a víťazoslávne som si ho vložila do košíka. YES! Bude burek a možno ak výjde aj baklava J. Ešte som nemohla zabudnúť kúpiť šipak (šípkový džem), pár ajvarov na ochutnávku a samozrejme pre našich chlapcov Karlovačko!

(cesta naspäť opäť bez najmenších problémov)

Milujem ten pocit, keď si z dovolenky odnesiem, zážitky, jedlo, opálenie a slanú kožu ;). Do práce sa síce vracalo ťažko, ale už sa neviem dočkať, aké dobroty pre vás budem chystať. Tak krásne leto vám prajem a oddychujte, varte, zavárajte čo sa dá.

Vaša Peti

22 views0 comments

Recent Posts

See All

Ajvar

© 2020 by Kiss by Peti. Proudly created with Wix.com

This site was designed with the
.com
website builder. Create your website today.
Start Now